Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)

Nadmorská výška: 2494 m.n.m.

Impozantný štít západnej časti Vysokých Tatier. Leží nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou a zasahuje do Liptovskej kotliny. Kvôli jeho zakrivenej siluete je ľahko rozpoznateľný a stal sa neoficiálnym symbolom slovanskej súdržnosti a slobody. Prvá písomná doložená túra je z roku 1772, kedy na jeho vrchol vystúpil evanjelický kňaz Jonáš Andrej Cibersa. V 15. až 18. storočí sa na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa ťažilo zlato a ruda a tak prvými, ktorí vystúpili na Kriváň, boli zrejme neznámi haviari, ktorí tu pracovali. Slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký navrhol pravidelne organizovať národné výstupy na Kriváň a 16. augusta 1841 spolu so Štúrovcami aj na jeho vrchol vystúpili. A tak sa národné výstupy stali tradíciou a aj turisticou atrakciou. Každý rok, vždy v auguste, sa tak koná národný výstup na Kriváň, ktorý pripomína prvú vychádzku Štúrovcov. Východiskovým bodom turistickej trasy na Kriváň je Štrbské Pleso alebo Tri Studničky. Výstup je celodenný a nie je náročný. Na trase však nie je žiadna horská chata s možnosťou občerstvenia alebo úkrytu.