Osturňa, najväčší živý skanzen na Slovensku

Rázovitá zamagurská obec na severe Slovenska v okrese Kežmarok. Bola založená v roku 1313 a počas svojej existencie zažila ťažké obdobia (odolávala povstaniam, požiarom, morovej epidémii), ale i rôzne pozitívne zmeny, rozvoj hospodárstva, kultúry, školstva a duchovného života. V roku 1979 vyhlásili Osturńu za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Zachovalo sa tu viacero pôvodných goralských stavieb, zástavbu obce dodnes tvoria jednotlivé hospodárske dvory, ktoré lemujú obidve strany cesty pri potoku, tiahnúce sa v dlžke až 9,5 km. Osturňa sa považuje za najdlhšiu potočnú dedinu na Slovensku. V prednej časti typického dreveného zrubového osturnianskeho dvora je osadený dom so sedlovou strechou krytou šindľom, v zadnej časti stojí stodola s maštalou. Menšie hospodárske časti dopĺňajú charakteristický uzavretý pôdorys dvora po stranách.

V obci sa nachádza 157 pamiatkovo chránených objektov, jej starší obyvatelia dodnes nosia typický goralský odev a pracujú na svojom hospodárstve. Obec je živým skanzenom Slovenska, skvostom Zamaguria a dnes patrí k najperspektívnejším obciam regiónu z hľadiska rozvoja turistiky.

Návštevníci dediny môžu v budove zrekonštruovanej školy navštíviť expozíciu osturnianskej izby s tradičným nábytkom a oboznámiť sa s ťažkým životom pôvodných obyvateľov. Významnou pamätihodnosťou je aj gréckokatolícky neskorobarokový Chrám svätého Michala archanjela z roku 1796 nachádzajúci sa takmer uprostred obce a drevená kaplnka svätého Kríža z roku 1898 pri hlavnej obecnej ceste a v chotári obce stojaca murovaná kaplnka Zosnutia presvätej Bohorodičky. Územia obce leží medzi národnými parkami Tatranským a Pieninským a je tak veľmi atraktívne pre cykloturistiku i pešiu turistiku.