Púť k Dubnickej Panne Márii

Púte k milostivej soche Panny Márie do Dubnice nad Váhom sa každoročne konávajú za obrovskej účasti ľudu od roku 1742. Význam týchto púti bol uznaný aj pápežmi Klementom XIV., Piusom VI. a VII., ktorí udelili odpustky viazané na dubnický chrám. Príčinou nevšednej úcty k dubnickej Panne Márii boli mimoriadne udalosti, ktoré súviseli s uzdravovaním tela a duše. V kronike miestneho farára Daniela Kolačániho v roku 1747 je uvedených viac ako 250 zázračných uzdravení. Posledný zápis je zo dňa 5. mája 1779. A keď sa rozšírili správy o zázračných uzdraveniach, začali do Dubnice chodiť zástupy pútnikov. Miestny kostol však časom už priestorovo nevyhovoval a preto dal gróf Jozef Ilešházi v rokoch  1754 - 1756 postaviť nový, priestranný kostol sv. Jakuba. Púte boli jednak individuálne a postupne aj tzv. hlavné púte a to na Slávnosť zoslania Ducha Svätého, na Slávnosť Najsvätejšej Trojice, na Slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, na Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, na Sviatok narodenia Panny Márie a na Sviatok povýšenia svätého kríža.

Po štyridsaťročnej nútenej prestávke vplyvom komunistického režimu privítal dubnický chrám pútnikov v deň narodenia Panny Márie 8. septembra 1990. Po opätovnom obnovení tradície pútí sa Dubnica postupne opäť dostáva do povedomia mariánskych ctiteľov a medzi pútnickými miestami na Slovensku má svoje miesto. Hlavná púť v Dubnici sa koná každorožne a na sviatok narodenia Panny Márie, 8. septembra.