Štítnický vodný hrad

Pôvodne nížinný vodný hrádok v obci Štítnik, okres Rožňava, situovaný v Štítnickom podolí Revúckej vrchoviny.  Je čiastočne zachovaný v ruinách a čiastočne v prestavanom objekte, kaštieli. Bol postavený v 13. storočí (okolo roku 1432) rodom Bebekovcov ma močarisku a plnil funkciu zemepánskeho sídla ako aj ochranno-vojenskú. Vonkajšie opevnenie hradu bolo v rokoch 1580 - 1585 zosilnené okruhlými delovými baštami a pozorovacia veža bola zvýšená drevenou nadstavbou. Bebekovci obývali hrad až do svojho vymretia, do roku 1594.  Po nich sa stali majiteľmi hradu Bakošovci a do roku 1666, kedy tu umrel potomok Gabriel Bakoš, stúpenec Juraja I. Rákociho. Po jeho smrti zostala na mieste kedysi mocnej pevnosti iba zrúcanina. V 19. storočí (v roku 1880) bolo však jedno jej krídlo zrekonštruované a prebudované baníckou rodinou Sárkányi na kaštieľ. V súčasnosti areál a niektoré budovy kaštieľa využíva odborné učilište. Z pôvodného vodného hradu sa zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta s terasou, časť vstupu na východnej strane s baštou. 

Od roku 2016 je areál hradu s parkom vo vlastníctva obce Štítnik a po prvýkrát v histórii sa v auguste 2016 uskutočnili aj hradné hry a areál hradu bol sprístupnený verejnosti. Zrúcanina Štítnického hradu sa nachádza priamo v obci Štítnik a dostaneme sa k nemu z hlavnej cesty a vstup do hradu je približne v strede medzi ulicami Jarková a Malá. Auto je možné tesne pred bránou objektu, alebo kúsok ďalej, na parkovisku, ktoré sa nachádza medzi dvoma kostolmi.

V obci sa nachádzajú aj ďalšie historické stavby - morový stĺp, kostol Sv. Júdu Tadeáša, meštianske domy, radnica, kúrie a evanjelický gotický kostol. Narodil sa tu aj maliar Viktor Madarás (1830 –1917), ktorý ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Salon annuel za obrazy z uhorských dejín. Obec sa preslávila aj čipkárstvom, ktoré tu v roku 1905 zaviedli sestry Alžbeta a Aranka Szontághové, keď manuálne začali háčkovať čipky podľa techniky zvanej irlandské guipure. Čipkárstvo sa tu dokonca vyučovali v kurzoch a štítnické čipky boli dobre známe a obľúbené v celej Európe.