Pamätná izba spisovateľa Pavla Emanuela Dobšinského a Dobšinského rozprávkovo

Rodný dom spisovateľa, etnografa, pedagóga a kazateľa Pavla Emanuela Dobšinského (16.03.1828 - 22.10.1885) sa nachádza v obci Slavošovce, okres Rožňava. Pamätná izba je svedectvom doby, v ktorej  spisovateľ žil a tvoril, nachádzajú sa tu neznáme údaje o jeho živote, je tu vystavená dokumentácia, pramene, zborníky, články publikované gemerskou vlastivednou spoločnosťou, ukážky z jeho tvorby. Taktiež tu nájdeme aj reprodukcie niektorých listov písaných Dobšinskému od A. Sládkoviča, M. Hrebendu, ale aj prejavy, ktoré odozneli na vedeckej konferencii v Rimavskej Sobote a sú venované odkazu Dobšinského.

V pamätnej izbe je sústredený materiál regionálneho charakteru, doplnený rôznymi dobovými predmetmi a nástrojmi používanými v minulosti. Rozprávky spisovateľa Dobšinského dodnes zbližujú deti z celého sveta, jeho rozprávky sú preložené do mnohých jazykov a poznajú ich ľudia až v 52 krajinách sveta. Svoje najväčšie dielo, Prostonárodné slovenské povesti, vydal Dobšinský na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najobsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880 – 1883 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia bola na jeho rodnom dome osadená aj pamätná tabuľa a jeho meno nesie aj miestna základná škola. Autorom pamätníka odhaleného pri  príležitosti 142. výročia narodenia spisovateľa bol akademický sochár Dušan Dzurek z Bratislavy.

Čestným občanom obce Slavošovce sa stal do roku 1970 aj priamy potomok spisovateľa zaslúžily umelec Prof. Ján Čajak. Expozícia pamätnej izby P. E. Dobšinského je otvorená na požiadanie.

V rokoch 1828 – 1885 žil Pavol Dobšinský v dedinke Drienčany a jeho vplyv tu dodnes cítiť doslova na každom kroku. Symboly to pripomínajú všade a aj kostol, v ktorom spisovateľ ako farár kázal, či fara, v ktorej žil a písal rozprávky. A dokonca je aj v reáli kostola pochovaný. V obci sa nachádzajú drevené sochy, symboly z rozprávok Dobšinského, ktorých autorom je rezbár Dušan Šarkan. Pred kostolom sú to sochy zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Sochy sú v podstate všade, pred farou, pri informačných tabuliach (napr. informačnú tabuľu drží v rukách Dlhý z rozprávky o Dlhom, Širokom a Bystrozrakom), pri vstupoch do obce, v jej centre. A preto toto miesto patrí k tým, ktoré turisti nemôžu obísť.