Všetko o Veľkej noci na Slovensku

Všetko o Veľkej noci na Slovensku Margaréta Koklesová 28. 03. 2023

Veľká noc sa v roku 2023 začína 6. apríla (Zeleným štvrtkom) a končí 10. apríla (Veľkonočným pondelkom). Pre kresťanov ide o najvýznamnejší sviatok, počas ktorého si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Okrem toho je toto obdobie spojené s vítaním jari po zimnom spánku, o čom svedčí množstvo ľudových tradícií. 

Aj keď sa význam Veľkej noci môže pre rôzne skupiny ľudí líšiť (čo dobre ilustrujú rozličné tradície, symboly aj spôsoby, ako tieto dni trávime a slávime), ich termín každoročne pripadá na dátum, ktorý je blízko jarnej rovnodennosti. Symboly Veľkej noci preto často vychádzajú z univerzálnych znakov jari a plodnosti. 

Odkiaľ pochádza názov tohto sviatku - Veľká noc?

Prvá časť názvu napovedá, že ide o veľmi dôležitý kresťanský sviatok - veľká. Slovo noc zase súvisí s veľkonočnými vigíliami - ide o nočnú liturgiu, ktorú vždy začína nedeľná oslava Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. 

Kedy sa Veľká noc oslavuje?

Ide o pohyblivý sviatok. Znamená to, že nemá pevne stanovený dátum. Termín sa každý rok mení. Medzi jednotlivými rokmi môže byť dosť výrazný rozdiel, pokojne aj o viac ako jeden mesiac. Pre stanovenie dátumu je rozhodujúci termín prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Podľa tohto sú následne vypočítané aj termíny ďalších pohyblivých sviatkov, do ktorých patria napríklad Turíce alebo Nanebovstúpenie Pána.

V akom termíne je Veľká noc v roku 2023?

  • 6.4. - Zelený štvrtok
  • 7.4. - Veľký piatok
  • 8.4. - Biela sobota
  • 9.4. - Veľkonočná nedeľa
  • 10.4. - Veľkonočný pondelok
Hnedý a biely zajačik s kraslicami ako typické prvky Veľkej noci

Tradičné jedlá a príprava na veľkú noc

Mnoho rodín si dáva záležať na správnej veľkonočnej príprave. Základom je mať doma upratané a vyzdobené. Domácnosti sa zvyknú krášliť jarným vencom pred dverami, maľovanými kraslicami, malými soškami s jarným / veľkonočným motívom (zajko, vajíčko) a v neposlednom rade jarnými rastlinami (zlatý dážď, bahniatka) a veľkonočným barančekom.

Pôst končí Zeleným štvrtkom, štandardne sa však dodržiava do Bielej soboty, kedy sa večer po slávnosti Vzkriesenia Ježiša Krista z mŕtvych po dlhom čase objaví na stole mäso. 

Na Zelený štvrtok sa obyčajne piekli tzv. Judáše z kysnutého cesta. Pripomínať by svojim tvarom mali povraz, na ktorom sa obesil biblický Judáš. Často sa na vrch pridáva med. Počas tohto dňa sa zvykne jesť niečo zelené - aby sme boli zdraví - môže to byť napríklad špenát, polievka z brokolice alebo jarných byliniek. 

Typickým jedlom, ktoré sprevádzalo celé veľkonočné sviatky, bol mazanec. Symbolizuje slnko a pečie sa z rovnakého cesta ako vianočka. Mazanec pôvodne vôbec nebol sladký. Základnými surovinami bol strúhaný syr a veľa vajec - aby bol krásne žltý. Dnes je najčastejšie plnený tvarohom, pretože tvaroh bol u Slovanov obradné jedlo. A hoci má každá rodina svoj jedinečný recept, dôležité je dodržať, aby mal mazanec guľatý tvar a znak kríža uprostred. 

Mazanec je typické veľkonočné jedlo.

Rovnakou obradnou surovinou boli aj vajcia. Tie boli symbolom nového života a plodnosti. Preto sa na Veľkú noc pravidelne jedli - ako uvarené, či vo forme praženice. Na východnom Slovensku je dodnes podávaný sirek. Ponúka sa na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny, a potom na ďalší deň mládencom, ktorí prídu polievať. A všimnite si, práve vyzdobené vajíčka dostávajú chlapci za šibačku. 

Veľkonočný baránok - prastarý veľkonočný pokrm. Pre mnohých predstavoval nový život - mláďatá, ktoré sa na jar rodia. Pôvodne sa hojne konzumovalo baranie mäso. Keď ale nastalo chudobnejšie obdobie, bol mäsový baránok nahradený sladkou formou - ako ho poznáme dnes. Býva upečený z bábovkového cesta a zdobí sa cukrom, čokoládou alebo jarnou zelenou vetvičkou. Na krk sa mu uviaže farebná stuha alebo rolnička. Baranček sa stavia ako ozdoba na stôl alebo do okna, častokrát je táto dekorácia doplnená aj farebnými kraslicami.

Vzhľadom na dlhší pôst sa všetci tešia na mäso. Preto k tradícií patrí pečené jahňa alebo kozľa. Niekedy sa jedli aj zásoby po zabíjačke.

Veľkonočný baranček dozdobený kraslicami ako dominanta veľkonočného stola

Veľkonočné zvyky a tradície

K Veľkej noci sa viaže množstvo zvykov a tradícií. Niektoré zostali v našich rodinách dodnes, iné nájdeme už iba na pár slovenských dedinách. Poďme si ale Veľkú noc prejsť celú. So všetkými tradičnými prvkami, ktoré by mala mať. 

Rapkáče

Malé rapkáče do ruky, ale aj veľké nástroje (ktoré vozili na traktoroch) nahrádzali zvony, ktoré po omši na Zelený štvrtok odleteli do Ríma - kvôli požehnaniu od pápeža - a vracali sa až v Bielu sobotu. Rapkáče na mnohých miestach ale slúžili aj na vyháňanie Judáša Iškariotského, ktorý zradil Ježiša Krista za 30 strieborných. Od štvrtku do soboty obchádzali chlapci s rapkáčmi dedinu a modlili sa u každého kríža. Na Veľký piatok sa k tomu pridalo koledovanie od domu k domu, za čo získavali vajíčka alebo malé sladkosti. Zvuk rapkáčov mal z domov vyhnať všetko zlo. Túto tradíciu ešte aj dnes nájdeme napríklad na Orave a Liptove. 

Farbenie kraslíc 

Vajcia sú už odpradávna symbolom plodnosti a nového života. Už v starovekom Egypte ľudia zdobili vaječné škrupiny. U nás sa veľkonočné vajíčka farbili pôvodne iba červenou farbou. Na dekoráciu domácnosti sa používali vajíčka vyfukované (vnútro išlo do pečenia), chlapci za koledovanie dostávali vajíčka uvarené. Dnes už zdobenie vajíčok žiadne obmedzenie nemá - používajú sa všetky farby, zdobí sa fixkou / voskom, čoraz populárnejšie je aj farbenie prírodnými farbivami, ktoré vyrobíte z bežných potravín. 

  • Vhodnejšie sú biele vajíčka (nie hnedé). Farba na nich bude lepšie držať. 
  • Pred farbením vajíčka odmastnite a umyte v octovej vode, aby dobre chytila farba.
  • Môžete na ne priviazať kvety a listy rastlín, ktoré im po zafarbení dodajú originálny vzhľad. 
  • Žltú farbu získate použitím kari korenia, mletej kurkumy alebo šafránu. Na červeno sa vajíčka zafarbia, keď ich povaríte spolu s červenými cibuľovými šupkami. Modrú až fialovú vajíčkam dodá baza, čucoriedky alebo aj červené víno. Pekná hnedá vznikne vďaka namočeniu do kávy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhšie budete vajíčka v danom roztoku variť, tým bude odtieň farby tmavší. 
  • Zafarbené vajíčka nechajte uschnúť. Následne ich môžete dozdobiť napríklad pomocou bielej fixky. 
  • Po dokončení kraslice zľahka prejdide olivovým olejom, aby sa pekne leskli.

Veľkonočné kraslice ručne zdobené farbami a voskom

Pletenie korbáčov 

S ktorými chlapci chodia na Veľkonočný pondelok koledovať a šibať dievčatá má aj dnes pomerne silnú tradíciu. Korbáč sa ručne pletie z vŕbového prútia a mal by byť čo najkrajší - pokojne aj z 12-tich prútov. Spôsob pletenia sa región od regiónu líši. Korbáč sa na konci zdobí stužkami a je symbolom jarnej prírody. Jeho dotyk vraj prináša silu, krásu a omladzuje. Rovnaký účinok má podľa povery aj studená voda. Pri šibaní sa recitovali riekanky - platilo, že šibať sa mohlo iba po dobu recitovania. Táto tradícia je populárna dodnes. A možno ste nevedeli, ale pôvodne bola rozšírená iba na západom Slovensku. Na strednej a východnej časti našej krajiny nosili chlapi vedrá vody, prípade dievčatá kúpali v potoku. Po kúpačke / šibačke chlapcov pohostili pálenkou, koláčmi, vajíčkami a šunkou. V minulosti bolo šibanie vyjadrenie náklonnosti. Dievčatá sa chlapcom odmeňovali farebnými stužkami, ktoré sa viazali na korbáč. Žltá farba svedčila o nezáujme, modrá bola symbolom nádeje a červená indíciou, že má dievča daného koledníka rada. 
Korbáč s vŕbového prútia ozdobený žltou, modrou, červenou a zelenou mašličkou

Polievanie vodou 

O tomto zvyku existujú záznamy už zo 14. storočia. Zvyk mal poriadne prebrať ospalcov a lenivcov už hneď skoro ráno. Vodou sa voľakedy polievali aj hospodárske zvieratá - ľudia verili, že im to dodá silu. Mimo vidieckeho prostredia sa dnes používajú jemnejšie metódy - napríklad pár kvapiek dobrej voňavky na krk. 

Veľkonočné riekanky

K šibačke neodmysliteľne patria pekné riekanky. Vybrali sme pár najznámejších. 

1.

Šiby, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča.
Ešte k tomu groš,
aby bolo dosť.

2.

Maľované vajíčko,
pekný božtek na líčko,
k tomu zdravia moc,
a veselú Veľkú noc.

3.

Šibem, šibem, šiby ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička,
daj vajíčko z košíčka. 

Dve dievčatká v krojoch sedia na tráve vedľa košíka s kraslicami

Náboženské oslavy Veľkej noci

Sviatky oslavy Veľkej noci sa v cirkvi objavili veľmi skoro. Prvú zmienku nachádzame v homíniu O Pasche Melitona Sardského, v 2. storočí nášho letopočtu. Zaujímavosťou je, že počiatočné tradície sa postupne predlžovali / rozširovali. Napríklad obrad tzv. Sypania popola na hlavu bol na začiatku určený iba pre najväčších hriešnikov. Alebo pôst - ten bol pôvodne dlhý iba jeden - dva dni pred krstom a dva až tri dni pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu a vyvinul dnešný, 40 - dňový pôst. 

A práve tento 40 - dňový pôst je začiatkom príprav na Veľkú noc. Začína sa tzv. Popolcovou stredou, čo je vždy streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Pre kresťanov je dňom najprísnejšieho pôstu, kedy sa zdržiavajú mäsových pokrmov. Kňaz tiež popolom tvorí kríž na čelá veriacich spolu so slovami Prach si a na prach sa obrátiš. 

Pašiový týždeň

Niekedy označovaný aj ako Svätý týždeň. Pašiový týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí na Boží hod veľkonočný. Pomenovanie získal vďaka pašiám, čo je tradičné biblické rozprávanie zaznamenávané apoštolmi, ktoré hovorí o živote a utrpení Ježiša Krista. Názvy jednotlivých dní odkazujú na udalosti, ktoré sa stali a súvisia aj so zvykmi, ktoré by sa v tieto dni mali dodržiavať. Najdôležitejšou časťou je Veľkonočné triduum, ktoré začína večer na Zelený štvrtok a končí sa v nedeľu na Boží hod veľkonočný. 

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa je šiesta (posledná) pôstna nedeľa. Veriaci si pripomínajú Kristov príchod do Jeruzalema, často prostredníctvom sprievodu. Kňaz v tomto dni počas pohoslužby posvätí bahniatka (vetvičky vŕby s malými púčikmi) a veriaci ich doma vkladajú za sväté obrázky. 
Veľkonočná dekorácia s bahniatok (mladej vŕby) a vajíčok

Modrý pondelok

Kostoly sa tradične zdobili modrými látkami. Podľa tradície bol pondelok voľným dňom.

Šedivý / žltý utorok

Deň, ktorý býval venovaný dôkladnému uprataniu domácnosti. Umývali sa okná, čistili podlahy. Niektorí ľudia dokonca bielili steny. Niekedy je označovaný aj ako žltý, pretože vyjadroval túžbu po slnečnom počasí. V utorok sa zvykol nažlto vyzdobiť aj oltár v kostoloch.  

Škaredá streda

V tento deň mal podľa Biblie Judáš Iškariotský zradiť Ježiša Krista. V tento deň sa zvykli vymetať komíny - ľudia verili, že spolu so sadzami vymetajú aj zlé sny. 

Zelený štvrtok 

Posledný deň, kedy zvonia kostolné zvony. Jedna tradícia hovorí, že až do Bielej soboty odleteli do Ríma. Iná povera pramení v dávnej obave, že ak by duše mŕtvych prišli do kontaktu so zvonmi, stratili by zvony svoju zázračnú moc. Voľakedy ľudia verili, že dokážu zahnať zlé sily, ale napríklad aj búrku. Na mnohých dedinách preto dodnes počuť namiesto zvonov rôzne rapkáče. Typická je konzumácia zelených pokrmov. Začína sa pôst pašiového týždňa. Trvá až do vzkriesenia. 

Veľký piatok 

Deň prísneho pôstu, pripomienka ukrižovania Ježiša Krista. Veriaci v tento deň chodia na Veľkú omšu a obrady, venujú sa rozjímaniu a modlitbám. 
Tri kríže na vrchole kopca ako symbol kresťanstva

Biela sobota 

Koniec pôstu, vymetanie domu novou metlou, návrat zvonov z Ríma. Domácnosti rozvoniavajú mäsom a údeninami, ktoré sa pripravujú na Veľkonočnú nedeľu. Jedlo sa pripravuje do prútených košíkov, aby sa dalo odniesť na posvätenie. Ľudia sa v tento deň snažili očistiť – umývať v potoku / studničke, aby magická voda zmyla choroby a zvýraznila krásu. 

Veľkonočná nedeľa (Boží hod veľkonočný) 

Je najväčším sviatkom roka. Oslava Kristovho vzkriesenia a nanebovstúpenia. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa v tento deň nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Všetko potrebné sa muselo nachystať vopred. Obradové jedlá sa pripravili a zobrali na svätú omšu, kde sa svätili. Stolovanie počas Veľkonočnej nedele je slávnostné, pripomína Štedrú večeru. Hlavný chod by mal byť z mäsa a všetci by sa mali poriadne najesť, aby boli sýti po celý rok. 

Veľkonočný pondelok 

Deň venovaný koledovaniu. V niektorých domácnostiach sa oblievačka / koledovanie začína už na svitaní. 
Žltý košík s motívom zajačika naplnený kraslicami a veľkonočný korbáč

Moderné trendy a inovácie vo veľkonočných tradíciách

Dnes na Slovensku zostalo najmä hodovanie, polievanie a korbáče. Veľkonočný pondelok v našej krajine je dňom šibačky. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich rodín a priateľov, kde polievajú a šibú vŕbovým korbáčom dievčatá a ženy, ktoré sa im za to odmenia farebným vajíčkom ako symbolom svojej vďaky.

Originálne sú ale aj spôsoby, ako Veľkú noc slávia v zahraničí. V Nórsku celé rodiny pozerajú a čítajú kriminálky, Gréci vyhadzujú z okna veľké hlinené nádoby ako symbol nových začiatkov. 

Veľkonoční zajačikovia vo farebných škrupinách.

Mnoho z nás Veľkú noc dnes vníma aj mimo týchto tradícií. Skôr ako príležitosť využiť čas napríklad pre seba. Stihnúť veci, na ktoré cez rok nie je čas alebo si zaviesť tradície, ktoré možno nebudú typicky slovenské, ale budú vaše. Môžete napríklad:

  • Deťom poskrývať po dome a záhrade čokoládové vajíčka a urobiť z ich hľadania zaujímavú hru.
  • Stráviť celé sviatky bez počítača, mobilu a televízora. Chodiť veľa na prechádzky, hrať stolné hry a oddychovať. 
  • Vytriediť šatník a veci zo skriniek a šuplíkov. Uvidíte, že keď sa zbavíte nepotrebných vecí, pocítite veľkú úľavu a sviežosť. 
  • Čas pre seba – voľné dni môžete venovať starostlivosti o seba – môžete si dopriať kúpeľ, postarať sa o pleť, oddýchnuť si, zacvičiť, vyčistiť hlavu prechádzkou, prečítať si dobrú knihu. 
  • Rodinná tradícia – nebojte sa zaviesť jedinečné rodinné tradície. Môžete si prenajať chatu (väčšiu a zobrať aj rodičov, súrodencov, deti, či kamarátov) a zaviesť každoročný relaxačný predĺžený víkend. 
Veľkonočné kraslice vyzdobené tradičnými ornamentmi.

Kam cez Veľkú noc - (nielen) veľkonočné trhy a podujatia 

Z prieskumu agentúry Go4insight, ktorý bol realizovaný na vzorke 1 000 Slovákov vyplynulo, že Veľká noc je pre polovicu Slovákov primárne náboženský sviatok. Tretina ju vníma ako sviatok jari a takmer pätina občanov ju vníma ako príležitosť voľných dní, ideálnych napríklad na vycestovanie. 

Nech už patríte do ktorejkoľvek zo skupín, vďaka Veľkej noci všetci získavame predĺžený víkend. Voľno v práci, prázdniny v škole = ideálna príležitosť niekam vyraziť na kratšiu dovolenku. Letenky do zahraničia bývajú v tomto období drahé, preto je super riešením vyraziť na spoznávanie Slovenska. Možností je hneď niekoľko:

Lyžovanie

V Tatrách si s najvyššou pravdepodobnosťou dobre zalyžujete aj počas veľkonočných sviatkov. Je to posledná možnosť využiť končiacu lyžiarsku sezónu. Na Štrbskom plese zvykne byť aj karneval a preteky v maskách. 

Lyžiarka na svahu na Štbskom plese

Turistika

Jarné počasie vás bude lákať, aby ste vyrazili do prírody. Buď na jednodenný výlet alebo aj na celé sviatky. Navštíviť napríklad môžete Sitno pri Banskej Štiavnici, Slovenský raj, pekné túry ponúka aj Západné Slovensko. Pravdepodobne nájdete aj dosť zaujímavých miest vo svojom okolí, ktoré ste ešte nestihli dostatočne spoznať. 

Výhľad z vrchu Sitno pri Banskej Štiavnici

Wellness pobyt

Najlepšie v niektorom zo známych kúpeľných miest ako Bardejov, Piešťany alebo Turčianske Teplice. Procedúry a relax môžete skombinovať s prechádzkami po meste a večerou v dobrej reštaurácii. 

Destský bazén s pirátom v kúpeloch Turčianske Teplice

Spoznávanie histórie a pamiatok Slovenska 

Z tohto si môžete urobiť aj rodinnú výzvu. Že každý rok spoznáte iné slovenské mesto. Vyraziť môžete na jednodenný výlet alebo kratšiu dovolenku. Na začiatok vám odporúčame mestá ako Trenčín, Levoča, Košice, Kremnica alebo Banská Štiavnica. Mnohé z ubytovaní zvyknú mať pripravené aj špeciálne veľkonočné balíčky so zľavami alebo darčekom.

Historické centrum mesta Banská Štiavnica za letného dňa

Výlet za veľkonočnými tradíciami 

Voľné dni môžete využiť aj spoznávaním našich tradícií. Buď návštevou múzea alebo špeciálnych výstav, trhov a podujatí. Mnohé z akcií budú veľkým zážitkom aj pre deti. Za pozornosť určite stojí:

  • Veľká noc v národnom žrebčíne, Topoľčianky – poteší sa každý milovník koní. Program je oživený prezentáciou o národnom žrebčíne. Odfotiť sa môžete v dobovom koči a uvidíte aj systém ustajnenia koní v stajniach Habsburgovcoch. 
  • Veľkonočná jazda električkou, Trenčianske Teplice – vždy na veľkonočnú nedeľu si môžete užiť sviatočné jazdy električiek radu 411. Pozrieť si môžete aj expozíciu vozidiel, koľajiska a historických artefaktov v električkovom depe. Pripravený zvykne byť aj čaj a punč. Cena cestovného je symbolické 1 €, deti do 6 rokov zdarma. 
  • Veľká noc na hrade Modrý kameň, okres Veľký Krtíš – počas špeciálnych prehliadok sa dozviete aj o histórii a tradíciách Veľkej noci. V tvorivej dielni sa naučíte upliesť korbáč alebo vyzdobiť kraslicu rôznymi technikami. Pre malých návštevníkov nesmie chýbať jarná pátračka so sladkou odmenou. Pozrieť si môžete aj produkty na remeselnom jarmoku. 
  • Veľká noc na hrade Beckov – dlhoročná tradícia osláv Veľkej noci na hrade zahŕňa tvorivé dielne, pátranie po vajíčkach, súťažné aktivity ako meranie síl s hradnými zbrojnošmi, workshop paličkovej čipky, pletenia korbáčov, lukostreľbu a iné. V pondelok nebude chýbať ani šľachtická šibačka. 
  • Múzeum oravskej dediny, Zuberec – počas veľkonočných sviatkov (od soboty do pondelka) uvidíte v areáli múzea výrobu kraslíc, korbáčov, sviečok, drotárstvo i hrnčiarstvo. A ak bude pekné počasie, na dvore budú po zime vypustené aj domáce zvieratká. V nedeľu nebude chýbať folklórny program. 
Spoločné zdobenie veľkonočných kraslíc

Základné tipy, ako zvládnuť Veľkú noc ekologicky 

Na Slovensku ide oslava väčšiny sviatkov ruka v ruke s konzumom, nadbytkom a prejedaním sa. Pretekáme sa v tom, kto má najkrajšiu výzdobu domu (ktorá po sviatkoch skončí v koši), kto má preplnený stôl jedla (ktoré už nemá kto jesť), kto…

Nezabúdajte, že Veľká noc je v prvom rade sviatok pokoja, pripomenutia významných kresťanských udalostí. Alebo symbol jari, niečoho nového. S úctou k životu a prírode. A preto by bolo ideálne oslavovať sviatky s väčšou pokorou a menším počtom všetkého - jedla, dekorácií, programu, snahy o dokonalosť. Tu je pár tipov ako na to:

  • Farbenie veľkonočných vajíčok zvyškami jedla a rastlinami - na rozdiel od farieb, ktoré nájdete v obchode, bude farbenie prírodnými rastlinami atď. lepšie pre vaše zdravie. Žltú dosiahnete kombináciou kari a kurkumi. Pomocou šťavy z cvikly vyrobíte červenú. Modrá bude z čučoriedok, zelená zo špenátu a hnedá z kávy. 
  • Pôst je dobrý pre vaše zdravie aj životné prostredie - podľa Rakúskej spoločnosti pre výživu by sme nemali konzumovať viac ako 150 gramov mäsa za týždeň. Reálna spotreba u väčšiny ľudí je oveľa vyššia. Vnímajte preto pôstne obdobie ako čas, kedy môžete svojmu telu dopriať regeneráciu. Porozmýšľajte tiež, či niektoré z tradičných veľkonočných receptov neskúsite vo vegánskej alebo vegetariánskej verzii. 
  • Kupujte vajíčka od šťastných sliepok - my vieme, ceny (nielen) vajíčok za posledné obdobie vystrelili do astronomických výšok. A nakupovať ekologické a zodpovedné potraviny je naozaj drahá záležitosť. Myslite ale na to, že vyššou cenou platíte za lepší život zvierat, vyššiu kvalitu surovín a v neposlednom rade podporujete miestnych menších poľnohospodárov. Vajíčka sú symbol Veľkej noci - idú do receptov, vyfukujú sa a zdobia. Tie organické spoznáte podľa označenia 0 na ich obale.
  • Upcycling na veľkonočné ozdoby - podomácky vyrobené veľkonočné ozdoby sú šetrné k životnému prostrediu a ešte sa postarajú o veselý čas s rodinou / deťmi pri ich výrobe. Kreativitou vdýchnete život aj veciam, ktoré by mohli skončiť v kontajneroch - internet je plný tipov ako vyrábať dekorácie z papierových roliek, starých kvetináčov alebo rozbitých košíkov. Myslite na to, že nemusíte celý dom každú Veľkú noc zdobiť novými dekoráciami. Ak chcete svoj domov oživiť, vyberte si pár nadčasových kúskov, ktoré u vás vydržia roky. Smelo môžete siahnuť aj po dekoráciách, ktoré nájdete na bazároch - z druhej ruky. Prípadne vybehnite do prírody / záhrady a urobte si výzdobu z jarných rastlín a kvetov. 
Ekologická dekorácia na Veľkú noc zo zajačika a sklenej nádoby s bahniatkami

Veľká noc je sviatok, ktorý každý slávime tak trošku po svojom. Pre niekoho je významný nábožensky, iný sa teší na voľno a čas s rodinou. Nech už sa na to pozeráme akokoľvek, je veľmi príjemné vniesť do sviatkov viac pokoja, pohody a tolerancie.

Obdobie Veľkej noci nesúvisí iba s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ide aj o oslavu jari, začiatkov, niečoho nového. Na Slovensku je toto obdobie spojené napríklad s vynášaním Moreny, čo je slamená figurína dievčaťa, ktorá sa hádže do potoka. S vítaním jari boli spojené aj rôzne obrady, ktoré sa mali postarať o hojnú úrodu v najbližšom roku. A hoci sú tieto zvyky menej známe, rovnako patria do našej minulosti a sú, bezpochyby, veľmi zaujímavé. Radi si ich s vami predstavíme v niektorom z ďalších článkov.

Páči sa vám tento článok? Môžete ho zdieľať s priateľmi.

Pošli známemu

Najnovšie blogy

Kam cez víkend v Nitre

Kam cez víkend v Nitre

Margaréta Koklesová 31. 05. 2023 Väčšina z nás odchádza na víkendovú mini dovolenku do Tatier, Banskej Štiavnice alebo do kúpeľov. Vyberáme si miesta, ktoré sú momentálne IN a lákajú masy. A vynechávame zase tie, kde budeme ako turisti vzácni a vítaní....
Kam na výlet v Košiciach

Kam na výlet v Košiciach

Margaréta Koklesová 30. 04. 2023 Košice sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Ponúkajú veľa historických a kultúrnych pamiatok, mnohé uvidíte aj pri obyčajnej prechádzke mestom. Na spoznanie tejto unikátnej metropoly východného Slovenska vám...