Benediktínsky kláštor Hronský Beňadik - pútnické miesto

Súbor opevnených sakrálnych stavieb v obci Hronský Beňadik, okres Žarnovica, postavený za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou v rokoch 1345 – 1350 (uvádzajú sa aj roky 1346 – 1375). Prvou stavbou bol gotický kostol a trojica svätýň s krížovými klenbami, postupne pribúdali ďalšie stavby - na sklonku 14. st. trojlodie s dvojicou charakteristických veží a s reprezentačným neskorogotickým vstupným portálom, potom južné krídlo s krížovou chodbou a poslednou stavbou bolo tzv. opátske krídlo, dokončené v roku 1508. V strede kláštora sa nachádzala kláštorná záhrada. 

21. júla 1881 budovy kláštora zachvatil veľký požiar a poškodená bola časť kláštorného areálu. Kapitula v Ostrihome preto pristúpila k rozsiahlym úpravám, ktoré trvali až do roku 1889. Na prelome 19. a 20. st. prebehla na objekte pamiatková obnova, regotizoval sa exteriér a do interiéru sa umiestnili neogotické oltáre s časťami pôvodného gotického zariadenia. V súčasnosti je kláštorný kostol spravovaný rehoľou pallotínov a je živým miestom konania pútí, pravidelných bohoslužieb, modlitieb, táborov a tiež duchovných cvičení.

Do Hronského Beňadiku pravidelne, niekoľko krát do roka, putujú veriaci a hľadajú tu pokoj, uzdravenie a silu aj vďaka relikvii Kristovej krvi. Tou je kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi, a ten ju uložil v kláštore v Hronskom Beňadiku. V súčasnosti sa táto relikvia nachádza v kaplnke Božskej krvi.

Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku je od 24. apríla 1970 zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.