Štiavnické tajchy

Jedinečný vodno-energetický systém, ktorý pokrýval v minulosti celú potrebu energie regiónu Banskej Štiavnice. K rozsiahlej výstavbe tajchov došlo predovšetkým zásluhou „energetickej krízy” v prvej polovici 18. st. a faktom je, že práve tajchy zachránili baníctvo v celom kraji. Energia vody totiž nahradila konskú a ľudskú silu, ktorá nestačila odčerpávať spodnú vodu v baniach. Energetický potenciál tajchov sa využíval nielen v baníctve, ale aj na pohon úpravárenských a hutníckych zariadení. Tento vodno-energetický systém kedysi tvorilo 66 navzájom vodnými štôlňami prepojených tajchov s celkovým objemom asi 7 mil. m3 vody.

Dnes sa z pôvodného počtu tajchov zachovalo 24 a tie ponúkajú prírodné kúpanie, člnkovanie, rybačku, v zime korčuľovanie ako aj  romantické prechádzky k nim. Z tých najznámejších sú to Veľký vodárenský tajch a Klinger, známe a turistami veľmi obľúbené Počúvadlianske jazero, ďalej Vindšachta a Richňava v Štiavnických Baniach a Kolpašský tajch v Banskom Studenci.

Okrem Štiavnických tajchov sa na strednom Slovensku budovali umelé vodné nádrže aj v iných rudných oblastiach a to napr. v Kremnických vrchoch, Pohronskom Inovci či Vtáčniku. Existencia tajchov je aj jedným z dôvodov zaradenia Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.