Štátne sviatky a voľné dni v roku 2024 / 2025

kalendar sviatky a volne dni 2025 Ľubomíra Bártová 07. 11. 2024
Obsah článku:

Sviatky a voľné dni v zostávajúcom roku 2024

Hlavné vianočné sviatky, dni pracovného pokoja a vianočné prázdniny 2024 budú počas pracovných dní:

  • Štedrý deň - 24.12.– utorok
  • Prvý sviatok vianočný - 25.12. – streda
  • Druhý sviatok vianočný - 26.12. - štvrtok
  • 23.12. 2024 - 6.1.2025 Vianočné prázdniny - pondelok - pondelok

Predĺžené víkendy v roku 2025

V roku 2025 si Slováci užijú niekoľko predĺžených víkendov vďaka sviatkom. Tento rok nám ponúkne viac možností, kedy si môžeme urobiť voľno navyše a predĺžiť si víkend.

Prehľad všetkých sviatkov (voľných dní) v roku 2025

DÁTUM SVIATOK DEŇ
1. január Deň vzniku Slovenskej republiky streda
6. január Zjavenie Pána (Traja králi) pondelok
18. apríl Veľký piatok piatok
21. apríl Veľkonočný pondelok pondelok
1. máj Sviatok práce štvrtok
8. máj Deň víťazstva nad fašizmom štvrtok
5. júl Sviatok sv. Cyrila a Metoda sobota
29. august Výročie SNP piatok
15. september Sedembolestná Panna Mária pondelok
1. november Sviatok všetkych svätých sobota
17. november Deň boja za slobodu a demokraciu pondelok
24. december Štedrý deň streda
25. december Prvý sviatok vianočný štvrtok
26. december Druhý sviatok vianočný piatok


Zoznam školských prázdnin (nielen) pre rodiny s deťmi 2025

DÁTUM PRÁZDNINY DNI
do 6. januára Vianočné prázdniny pondelok
17. február- 21. február Jarné prázdniny - Banskobystrický kraj, Žilinský kraj, Trenčiansky kraj pondelok - piatok
24. február - 28. február Jarné prázdniny -  Košický kraj, Prešovský kraj pondelok - piatok
3. marec - 7. marec Jarné prázdniny -  Bratislavský kraj, Nitriansky kraj, Trnavský kraj pondelok - piatok
17. apríl - 22. apríl Veľkonočné prázdniny štvrtok - utorok
1. júl - 1. september Letné prázdniny pondelok - nedeľa
29. október - 30. október Jesenné prázdniny streda - štvrtok
23. december 2025 - 6. január 2026 Vianočné prázdniny utorok - utorok

Obchody počas sviatkov

Obchody zostanú počas sviatkov a dní pracovného pokoja zatvorené. Výnimkou sú iba dva dni:

  • Štedrý deň (24. december), kedy sú obchody zvyčajne otvorené do obeda.
  • Deň Ústavy (1. september), ktorý už nie je dňom pracovného pokoja.

Nariadenie sa netýka obchodov, v ktorých obsluhuje samotný majiteľ. Netýka sa ani čerpacích staníc, predajní v nemocniciach, predajní cestovných lístkoch alebo predajní v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy.

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja v Česku

V Českej republike platí trinásť sviatkov, pričom sa dodržiavajú odlišné pravidlá ohľadom práce počas sviatkov.

DÁTUM SVIATOK
1. január Deň obnovy samostatného Českého štátu, Nový rok
18. apríl Veľký piatok
21. apríl Veľkonočný pondelok
1. máj Sviatok práce
8. máj Deň oslobodenia od fašizmu
5. júl  Deň slovanských vierozvescov Cyrila a Metoda
6. júl Deň upálenia majstra Jána Husa
28. september Deň českej štátnosti
28. október Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
17. november Deň boja za slobodu a demokraciu
24. december Štedrý deň
25. december Prvý sviatok vianočný
26. december Druhý sviatok vianočný

 



Význam a história sviatkov

1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky - nedeľa

Slovenská republika vznikla 1. januára 1993. Rozdelenie Československa prebehlo pokojne a stalo sa vzorom pre riešenie národnostných konfliktov. 

6. január – Zjavenie Pána (Traja králi) - piatok

Patrí k najstarším kresťanským sviatkom, ktorý sa slávi už od 3 storočia. Ide o deň, kedy sa na oblohe objavila hviezda oznamujúca všetkým národom, že sa narodil Boží Syn. Ako k celým vianočným sviatkom, aj k Trom kráľom sa viažu rôzne obyčaje. Najznámejšími u nás sú „trojkráľové obchôdzky,“ počas ktorých obchádzajú domácnosti mladí chlapci oblečení v bielych košeliach a s korunkami na hlavách. Predvádzajú imitáciu návštevy Troch kráľov po Ježišovom narodení. V dedinskom prostredí je bežné aj koledovanie kňazov so sprievodom, pri ktorom kňaz na dvere napíše iniciály troch biblických mudrcov – G. M. B. – pokropí dom svätenou vodou a zaželá zdravie, šťastie a hojnosť. Tento sviatok je tiež považovaný za koniec vianočného obdobia.

7. apríl - Veľký piatok – veľkonočný sviatok - piatok

Piatok pred Veľkou nocou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži je pre kresťanov dňom utrpenia, a preto sa v rímskokatolíckych chrámoch neslúži omša a oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci sa v tento deň postia od mäsových pokrmov a najesť by sa mali do sýtosti iba raz za deň.

10. apríl - Veľkonočný pondelok – veľkonočný sviatok - pondelok

V kresťanstve je jedným z dní veľkonočnej oktávy, kedy veriaci prežívajú veľkonočnú radosť zo svojho vykúpenia. Je spojený s mnohými tradíciami a zvykmi, ktoré symbolizujú prechod z končiacej zimy do začínajúcej jari. Ide pôvodne o nekresťanské zvyky, ktoré boli ale postupom času v mnohých kultúrach teologizované a pridané do kresťanského rámca.

1. máj – Sviatok práce - pondelok

Oslavuje sa od roku 1890 na základe ustanovujúceho kongresu II. Internacionály v roku 1889 v Paríži, slúžiaci ako spomienka na všeobecný štrajk a masovú demonštráciu chicagských robotníkov za 8-hodinový pracovný čas. Po vzniku ČSR bol vyhlásený za štátny sviatok, jeho oslavy sa niesli v duchu boja za dobré postavenie pracujúcich a znižovania nezamestnanosti.

8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom - pondelok

Sviatok na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Po nástupe komunizmu bol stanovený za štátny sviatok. Počas druhej svetovej vojny prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, ale i svojou krutosťou išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva. Väčšina ľudí má to šťastie, že vojnu a jej biedu nemusela prežiť na vlastnej koži – preto sa tento deň oslavuje ako spomienka na osloboditeľov, ktorí položili vlastný život, aby sme dnes mohli žiť v slobode.

5. júl – Sviatok sv. Cyrila a Metoda - streda

V mnohých neslovanských krajinách sa oslavuje 14. februára. U nás sa tento sviatok oslavuje 5. júla na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha. Medzi dôvody jeho presunu patrilo nevhodné ročné i liturgické obdobie. Sviatkom si pripomíname príchod slovanských vierozvestov na naše územia, zostavenie hlaholiky a preklad biblických textov do staroslovienčiny.

29. augusta – Výročie SNP - utorok 

„Začnite s vysťahovaním,“ konšpiratívne heslo, ktoré nahlásil 29. augusta 1944 veliteľ Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady jednotlivých posátkam zapojeným do prípravy Slovenského národného povstania, čím sa začala aktívna obrana proti okupácii územia Slovenska (v tej dobe Československa) nacistickým Nemeckom. SNP je jedna z najvýznamnejších udalostí našich dejín, jeden zo základných pilierov národnej identity.

1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky - piatok

Ústava Slovenskej republiky je najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Tvorí ju súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Jej najväčšia časť vstúpila do platnosti 1. januára 1993. Od roku 2024 už nie je dňom pracovného pokoja. 

15. september – Sedembolestná Panna Mária - piatok

Panna Mária bola v roku 1966 vyhlásená pápežom Pavlom VI. za hlavnú Patrónku Slovenska, prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412. Panna Mária zažila vo svojom živote množstvo bolesti a číslo sedem znamená v biblickom zmysle plnosť. Preto tradícia hovorí o siedmych bolestiach, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila.

1. november – Sviatok všetkých svätých - streda

Katolícka cirkev slávi 1. novembra sviatok Všetkých svätých, na ktorý hneď 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých zosnulých. Ľudovo toto obdobie nazývame Dušičky. Veriaci si pripomínajú svätých, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista. Všetci tiež spomíname na svoju rodinu a blízkych, ktorí s nami už nie sú.

17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu - piatok

Pripomenutie udalostí, keď bolo v Prahe popravených deväť študentov (po proti-nacistickej demonštrácii) a tisíce ďalších boli poslané do koncentračného tábora Sachsenhauseun. Označovaný aj za Medzinárodný deň študentov. Naše dejiny k tomuto dátumu priradili aj ďalšiu dôležitú udalosť - Začiatok Nežnej revolúcie, v ktorej významnú úlohu zohrali opäť študenti vysokých škôl.

24. december – Štedrý deň - nedeľa

Posledný deň príprav vianočných sviatkov. Štedrý deň bol aj začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Spájame s ním množstvo predkresťanských i kresťanských tradícií. Boli zamerané najmä na pozitívne ovplyvnenie nasledujúceho obdobia.

25. december – Prvý sviatok vianočný - pondelok

Druhý najdôležitejší sviatok v rímskokatolíckej cirkvi. Označovaný aj ako Sviatok Narodenia Pána. Veriaci svoju oslavu sústreďujú najmä na čas medzi 24. a 25. decembrom – polnoc, kedy odchádzajú na omšu (známa polnočná omša). V tento deň sa tiež konávali obchôdzky a vinšovali sa koledy.

26. december – Druhý sviatok vianočný - utorok

Tento sviatok je zasvätený sv. Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Kvôli svojej vernosti Ježišovmu učeniu bol ukameňovaný. Svätý Štefan bol prvým kresťanom, ktorý bol zabitý za šírenie svojho náboženstva. Na našom území sa v tomto období konajú vinšovačky, koledy, navštevujú sa príbuzní. V tento deň sa tiež konáva tzv. Štefanská zábava, prvá po skončení adventu.

Páči sa vám tento článok? Môžete ho zdieľať s priateľmi.

Najnovšie blogy

Kam na výlet na Vianočné trhy

Kam na výlet na Vianočné trhy

Margaréta Koklesová 11. 11. 2024 Vianočné trhy sa každoročne tešia veľkej obľube a to nielen v zahraničí, ale i u nás. Sú skvelou príležitosťou na stretnutie s rodinou alebo priateľmi, dokúpenie posledných vianočných darčekov, cukroviniek alebo iba...
Vianoce na Slovensku

Vianoce na Slovensku

Margaréta Koklesová 04. 11. 2024 Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských...